Takže pome na pivo, ja ako vodič volím Birell, aj keď je to konkurencia, ostatní si dali tiež konkurenciu, ale alkoholickú. No pozerám, že by som si aspoň oko popásol, ale vidím, iba dietky, dievčatá s jemnými črtami a pozostatkami akné, čo už dávno nie je pre mňa, veď si treba nájsť seberovnú. Hudba hrá a hrá, je hlučná, že slovám nerozumiem, iba vidím zopár exotov, čo jej rozumejú a tancujú ako ja naposledy po x-pohárikoch hrušky.
Aspoň, že tu podávajú aj jedlo, veď si aj niečo dáme, ale hľa ho, prišla búrka, tak sme sa mohli akurát tak rýchlo presunúť do 39, ževraj známeho to podniku mládeže, kde som však nikdy nezablúdil a vždy som očakával aspoň 5x väčší priestor, než táto búdka. Vojdem dnu, ceny sú ok, zopár cezpoľných študentov sa sem už stihlo nasáčkovať, tak sme sa usadili akurát tak na poschodí, samozrejme, že s Hejkolou, keďže som vodič. Pozerám, pozerám, ale toto už nie je pre mňa. Táto zábava ma nechytá, hudba taktiež nie, nie je tu ani opačné pohlavie v potrebnom veku a aj výške, nič to, hodili sme pár slov, stále svietili mobili so zapnutým facebookom a o pol jedenástej páľ ho domov z tejto diery.
Trošku sme už zostárli. Keď sme mali 17-22 rokov, stačilo nám ísť o šiestej ráno spať, teraz je to už skôr pred pol nocou, veď je piatok a ten týždeň sme už nestrávili v škole za lavicou, kde sa človek občas aj vyspal. Tak si tu ležím so zapnutým Gladiátorom, x-krát videným filmom, ktorý v mnohých zanechal lepšiu spomienku než "Bažant na mlynoch".