Často práve ten iniciatívny človek sa stáva iniciatívnym blbcom. No inokedy je to istá vnútorná snaha človeka pomáhať iným, aby tak vytvoril navonok obraz o svojej osobe, že dokáže pomáhať a je vôbec k niečomu. Toto je už taká sebecká snaha o niečo, čo má vzbudzovať myšlienku, že pomáhajúci chce byť lepším v očiach ostatných. Nepopieram, že pomoc nie je na mieste, pomáhať si treba, ale často človek pomôže inému a zostane v očiach ostatných iba na smiech. To je aj občas príbeh tejto kamarátky.
Byť lepším, či horším, nie je otázka pre mňa, nechcem byť ani jedno, ani druhé, každý ťa totiž vníma tak, ako on chce, aj keď pomáhaš, považuje to za urážku alebo považuje prijatie pomoci za znemožnenie jeho osoby. Každý človek je sám sebou, je odlišný od iných a dôležitá je iba akceptácia tejto osoby ostatnými, netreba, aby bol niekto za svoje činy chválený, keď niekto pomôcť chce, tak pomôže aj bez toho, aby o tom čo i len blog napísal. Veľakrát som si už radšej kusol do jazyka a nepochválil sa, aký to má zmysel? Aby ma niekto pochválil? To nepotrebujem, stačí mi ďakujem, nič viac, nič menej.
Takže na otázku "čím je človek lepší?" môžem povedať, že ničím, je to vždy iba o tom, ako ťa vníma tvoje okolie...
