Každým dňom starší

Autor: Marián Dúbravský | 19.5.2011 o 22:43 | (upravené 19.5.2011 o 23:06) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  946x

Každým dňom sa cítim starší a to dvakrát viac, som si minule povedal potom, ako ma opäť seklo v krížoch. Každým umytím vlasov sa odpad viac upcháva a v zrkadle mi svieti viac a viac šedín, i keď vyzerajú ževraj dobre, tak ich iba pribúda. Necítim sa stále ani na ten vek, ktorý mi svieti v občianskom preukaze, veď len nedávno som zmaturoval, náhodou som sa dostal aj na výšku, dostal zelenú tubu do ruky a skočil do reálneho života. Každým pohľadom na naše stárnuce slobodné kamarátky si poviem "ešteže som muž" a nemusím byť pre ženy tak atraktívny svojim zovňajškom ako ženy pre muža. Aj napriek tomu som však sám.

Dnes som nad tým trochu rozmýšľal, či si napíšem o tom svoj blog, či nie, či bude krátky alebo dlhý, tak som sa odhodlal napísať, ale nezdržiavať (apropo vďaka za čítanie). Pri takýchto myšlienkach o veku si vždy poviem, že by som potreboval takú fajnovú kamarátku, s ktorou si dám aspoň sľub, že keď obaja dosiahneme nejaký vek a nikoho nebudeme mať, tak sa dáme dokopy, no ani také šťastie nemám, aj keď asi šťastie mám pri tej mortalite mužského plemena v našej rodine. Zase prichádza piatok a už bude pomaly koniec mája, pritom len pred pár mesiacmi sme sedeli na Silvestra v podniku a akože sme "oslavovali". Čas nám tak trochu zaradil vyšší prevodový stupeň a priebeh v okolí sa nedarí nám moc evidovať, aspoň taký mám dojem.

Zakaždým, čo stretnem niekoho po dlhej dobe si musím vypočuť otázky, či nie som ženatý, či nemám už deti a podobne. Vždy sa usmejem, ako keď som bol malý a inštitút manželstva som mienil navždy zavrhnúť, tak sa vyjadrím, že našťastie ešte nie, aj keď už závidím všetkým v mojom okolí, čo už majú tých malých zlobrov, ktorí spôsobujú vrásky, ale najmä tú radosť zo života a zakladajú dôvod na to sa znovu a znovu s úsmevom zobudiť. Neustále mi začínajú chýbať veci, ktoré mi vo svojej podstate nikdy predtým nechýbali. Chýba mi voda po ruke pri posteli, keď sa zobudím mám už sucho v ústach, chýba mi niekto, koho by som si v posteli iba pritúlil a nielen pomiloval, čo som pri svojich doterajších vzťahoch nie vždy moc realizoval. Chýba mi káva, ak si ju zabudnem dať aspoň 3 krát denne, chýba mi detský smiech, keď sa s dieťaťom hráte, smiech partnerky, jej vôňa a spoločné myšlienkové pochody, ktoré vytvárajú samotný vzťah medzi dvoma ľuďmi.

Ale zajtra sa znovu zobudím a nestihnem ani zaevidovať, čo sa zase v tej rýchlosti udialo, len sa budem večer zase cítiť minimálne o dva dni starší a stále sám, aspoň, že má človek tých pár kamarátov, ktorí sú občas ochotní stráviť čas pokope.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?