reklama
Marián Dúbravský

Marián Dúbravský

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem, píšem si svoj blog... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Nové zbrane pre policajtov? Na čo sú im...

Marián Dúbravský

Nové zbrane pre policajtov? Na čo sú im...

Pred pár dňami sa pán minister vnútra Lipšic nechal počuť, že dôjde k prezbrojovaniu policajného zboru, dôjde k nákupu nových krátkych strelných zbraní v cene presahujúcej 300€/ks a neskôr má dôjsť k nákupu dlhých strelných zbraní. Tieto potreby odôvodňuje náš pán minister potrebou vyzbrojenia policajtov kvalitnými zbraňami, ktorými by policajti mohli riadne a účinne bojovať proti zločincom. Ako bežne používa pán minister stále iba svoju najobľúbenejšiu tému a to Devínsku Novú Ves a pána Harmana. Samozrejme neopomenul počty vystrelených striel policajtmi a samotným pánom Harmanom. No bolo to v značnom nepomere, ale predsa len tie policajné zbrane majú menší zásobník než samopal vz. 58 prerobený na automat.

  • 5. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 314x
  • 11
Bažant na mlynoch

Marián Dúbravský

Bažant na mlynoch

Tak sme sa dnes vybrali s partičkou na inšpekciu, že si kukneme starú akciu zvanú "Bažant na mlynoch". Prídeme, v pohode zaparkujeme, no už od hornej bránky vidím, iba deti, teda ľudí asi o 10-14 rokov mladších, čo nasávajú vodku priamo z fľaše.

  • 27. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 308x
  • 1
Čím sa stáva človek lepším?

Marián Dúbravský

Čím sa stáva človek lepším?

Zamyslel som sa minule nad touto myšlienkou a to potom, ako som niekomu pomohol a on na to takmer nezareagoval. Mám tu jednu dobrú kamarátku, čo píše blogy, snaží sa prezentovať svojou dobrotou a snahou pomáhať. Lenže kde skončí často takáto iniciatíva?

  • 25. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 786x
  • 0
Každým dňom starší

Marián Dúbravský

Každým dňom starší

Každým dňom sa cítim starší a to dvakrát viac, som si minule povedal potom, ako ma opäť seklo v krížoch. Každým umytím vlasov sa odpad viac upcháva a v zrkadle mi svieti viac a viac šedín, i keď vyzerajú ževraj dobre, tak ich iba pribúda. Necítim sa stále ani na ten vek, ktorý mi svieti v občianskom preukaze, veď len nedávno som zmaturoval, náhodou som sa dostal aj na výšku, dostal zelenú tubu do ruky a skočil do reálneho života. Každým pohľadom na naše stárnuce slobodné kamarátky si poviem "ešteže som muž" a nemusím byť pre ženy tak atraktívny svojim zovňajškom ako ženy pre muža. Aj napriek tomu som však sám.

  • 19. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 042x
  • 1
Nevadí...

Marián Dúbravský

Nevadí...

Tak si ako väčšina z nás počítam piatok medzi víkendové dni, teda môj pracovný status je už v štádiu "nepretrhnem sa". Ráno som si vstal ako bežne vstávam sám, žiadnej milej duše, čo by sa zobudila so mnou a pri mne, no a ako bežne som opäť netušil čo je za deň a aký dátum a to mám len 31 rokov, nevadí. Je to stále rovnako, prídem do prácičky, vybavím si maily, poštu, nejaký ten telefonát, kontrola facebooku a keď už nič nie je na práci, resp. práca znesie aj vybavenie z domu, vyparím sa. Piatok bol celkom pekný, trošku sviežo bolo vonku, ale chlapa to predsa neodradí. Tak som si vyhrabal svoj bicykel, dofúkal kolesá, zistil, že mám vybitú baterku na tachometri a vybral som sa trošku sa prejsť po blízkom Záhorí. Na tú potvoru ma už pol kilometra od domu poriadne seklo, až som videl všetkých svätých a možno aj viac. Nedalo mi to, nevzdávam sa tak ľahko, zistil som, že v jednej pozícii ma kríže nebolia, tak som si odšlapal v tom krásnom počasí do Mariánky pozrieť kamaráta, odtiaľ Stupavu a jej krásny park, no a domov som našiel ešte nejaké krásy Záhoria.

  • 9. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 884x
  • 0
reklama
Popoluška 20. storočia

Marián Dúbravský

Popoluška 20. storočia

Popoluška na svet prišla v druhej polovici minulého storočia. Jej matka nevedela, či otcom Popolušky jej manžel je alebo lekár z Tatier z liečebne TBC. Ako druhá dcéra svojej matky bola vždy druhoradou, prvorodená bola princeznou, ktorej nik nemohol ublížiť, no druhej mohol každý, sestra, matka, ktokoľvek. Matka mala chuť ju aj zabiť, čo jej celý svoj život prizvukovala. Napriek tomu bola Popoluška silná, matku, otca aj sestru milovala a vždy pre nich všetko spravila. V časoch dávnych musela za tmy vstávať, aby rodine privyrobila peniaze a vykonávala tak prácu svojej matky, no sestra nikdy nemusela, pokladík. Raz si pri práci ako maloletá dokonca aj obesenca pri práci mala možnosť pozrieť, čo si stále pamätá. Jej dedko ju ľúbil a chránil, jej matku vždy odstrašil, čo sa Popoluške vždy vrátilo. Deduško zomrel, zostala iba rodina, kde lásku k svojej dcére dokázal iba jej otec prejaviť, nazval ju svojou Popoluškou, keď si uvedomil aký život žije. Dcéry boli dve, jedna fiflenka, druhá aj drevo narúbať na zimu musela a vždy s úsmevom, ktorá to asi bola.

  • 5. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 932x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu